Zoologická záhrada Košice dnes slávnostne otvorila juhoamerický pavilón Margaj. Ide fakticky o prvé chovné zariadenie – stavbu, vrátane infraštruktúry, ktorú ZOO Košice postavila na vlastnom pozemku. Nové územie a budova s terénnymi úpravami má plochu 6,5 hektára. Samotný objekt rozdelený na vnútorné a vonkajšie priestory má rozlohu takmer 80 metrov štvorcových. Podľa slov zoológa Patrika Pastoreka stavba je zrealizovaná podľa štandardov Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií. „Vnútorný priestor má dve časti. Jedna slúži na chov a druhá, záložná, pre prípadný odchov mláďat, rozdelenie zvierat a pod. Do objektu sme nainštalovali vysoké kmene stromov najmä preto, že margaj žije na stromoch,“ dodal zoológ. Otvorením nového pavilónu ZOO rozšírila návštevnícku trasu a otvorilo návštevníkom časť areálu, kde plánuje v budúcnosti realizovať rozvojové projekty. Ide o územie, ktoré zriaďovateľ (Magistrát mesta Košice) vysporiadal.  Náklady na stavbu predstavujú 304 tisíc. Z toho mesto prispelo sumou takmer 217 tisíc eur. Zvyšok financovala zoo z vlastných a externých zdrojov. Najväčšou sumou 50 tisíc eur stavbu podporil U. S. Steel Košice, vyše 8 tisíc venovalo na stavbu Občianske združenie Natura ZOO Cassovia, ďalších 6 tisíc venoval ActiveLife ako výťažok z Behu po ZOO. Menšími finančným čiastkami sa podieľali na výstavbe aj naši sponzori.

„Som veľmi rád, že v krátkom čase po sebe sme mohli otvoriť druhé väčšie chovné zariadenie. Na jeseň to bola veľká voliéra pre dravé vtáky, kde sa udomácnilo 5 supov a  pár orlov skalných. Juhoamerický pavilón Margaj má v našom areáli zásadný význam. Nielen preto, že ide po rokoch o prvý kompletne vybavený objekt, ale aj preto, že pavilón otvoril novú cestu rozvoja našej zoo. Návštevnícku trasu budeme v budúcnosti rozširovať týmto smerom, pretože ide o pozemky mesta. Nový pavilón sme prepojili chodníkom, ktorým sa môžu návštevníci dostať ku výbehu s antilopami, ale aj k našej reštaurácii,“ zdôraznil riaditeľ ZOO Erich Kočner.

Margaj je malá mačkovitá šelma, ktorá žije v strednej a Južnej Amerike. Na území Texasu bol vyhubený. Väčšinu života trávi na strome. Pri zliezaní ide dole hlavou. Ďalšou zaujímavosťou je, že na konári dokáže visieť dole hlavou aj za jednu končatinu. Nohu v členku dokáže otočiť o 180 stupňov.  Margaja, tiež ocelota veľkého a oncilu, ktoré patria do rovnakého rodu, v minulosti prenasledovali pytliaci kvôli kožušine.  Kvôli jedinečnému vzoru patrí  k najkrajším. Od 80-tych rokov je lov týchto šeliem zakázaný. Margaja chová košická ZOO ako jediná na Slovensku.

Foto: Patrik Pastorek; Košice – Mesto Košice